Prezident Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky a šéf hotela Lux v Banskej Bystrici Patrik Bočkay pre HN:

Veľkým problémom sú najmä časté zmeny zákonov, tvrdí Patrik Bočkay, prezident Zväzu hotelov a reštaurácií SR, ktorý je spoluorganizátorom HN konferencie Jarné stretnutie hotelierov a HORECA konferencie 2016.

S akými problémami momentálne zápasia prevádzkovatelia hotelov?
Aktuálnych problémov je viacero. Vychádzal by som z našich priorít, o ktorých sme hovorili a zostavili ich zoznam na poslednom stretnutí hotelierov na jeseň minulého roka v Bešeňovej. Zdôraznili sme hlavne administratívnu záťaž, neskutočne veľa legislatívy a časté zmeny. Predovšetkým je to však veľká regulácia, ktorá existuje v našom odvetví.

Aké zmeny vám najviac komplikujú život?
Problémom sú príliš časté zmeny zákonov. Povedzme zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice sa menil každý rok aspoň raz. V roku 2014 sa zmenil dokonca dvakrát. V prípade preberania európskych smerníc ideme často nad rámec toho, čo je povinné. Ľudia, ktorí o tom rozhodujú, nám pridávajú povinnosti navyše. Môžem spomenúť konkrétne príklady, ako je označovanie alergénov, ochrana osobných údajov či ďalšie podobné veci. Takisto voláme po tom, aby sa zaviedla väčšia flexibilita Zákonníka práce, ktorá je nevyhnutná napríklad pri sezónnom zamestnávaní. Odvetvie hotelierstva totiž závisí hlavne od letnej a zimnej sezóny. Nakoniec, hovoria o tom aj vládne dokumenty. Úrady stále žiadame, aby premysleli, akým spôsobom by nám dokázali pomôcť v možnostiach sezónneho zamestnávania. To nám v Zákonníku práce chýba.

Kde by vám sezónne zamestnávanie najviac pomohlo?
Typickým príkladom je situácia, keď počas zimnej sezóny všetci čakáme, kým napadne sneh. Následne spustíme vleky a rozbehne sa biznis. Ten sa však netýka len vlekárov, ale aj ostatného personálu. Keď sú dobré podmienky, využívajú sa aj ďalšie služby, pracuje tam napríklad hotelová reštaurácia. Nikto však nevie dopredu povedať, kedy tie priaznivé podmienky naozaj nastanú. A my zamestnanca nemôžeme prijať len na ten určitý čas. Musíme ho zamestnať v podstate na trvalo, a to nám prináša ďalšie problémy.

Čo by mohla pre vás konkrétne urobiť nová vláda?
Alfou a omegou je pre nás zníženie daňového a odvodového zaťaženia. Veľmi by nám pomohli zmeny odvodov pri dohodároch a ďalšie úpravy týkajúce sa zamestnávania. Naše odvetvie zamestnáva viac ako 120-tisíc ľudí v priamych službách, ako je ubytovanie a stravovanie. Ďalších vyše 240-tisíc pracovných miest je v nadväzujúcich odvetviach a službách. Sme presvedčení, že zníženie DPH alebo odvodov by sa prejavilo vo zvyšovaní miezd v našom odvetví. Keby sa znížilo toto zaťaženie, mohli by sme vytvárať aj nové pracovné miesta. A to už nehovorím o ďalších investíciách. Toto všetko sú sprievodné javy, ktorých fungovanie sme si overili vo všetkých krajinách okolo nás.

Prečo by mala byť DPH znížená práve v hotelierstve?
Treba si uvedomiť, že podnikatelia v ubytovacích a stravovacích službách platia nielen daň z príjmu. Keďže pracujeme s vysokou pridanou hodnotou, zároveň platíme viac na DPH, než je to pri iných odvetviach. Musíme tiež platiť viac na odvodoch za zamestnancov, pretože práca u nás sa nedá nahradiť žiadnymi inými technológiami. My môžeme používať na prácu len ľudí, a preto nás to stojí oveľa viac ako kohokoľvek iného. Potom musíme odvádzať daň z ubytovania a množstvo iných skrytých poplatkov. Hovorím o poplatku za ochranu osobných údajov, za rôzne školenia, šoférov, hygienu či zdravotnú službu.

Debatovali ste už o týchto požiadavkách s novou vládou?
Uskutočnilo sa stretnutie so zástupcami ministerstva dopravy k príprave programového vyhlásenia vlády. Navrhli sme niekoľko bodov, ktoré by sme v ňom radi mali. Taktiež ministrovi hospodárstva sme už spoločne s ďalšími organizáciami, ktoré sú združené vo Zväze cestovného ruchu Slovenskej republiky, zaslali naše priority.

Pozorujete na svojom biznise pozitívne účinky kampaní, ktorými Slovenská agentúra pre cestovný ruch propaguje našu krajinu v zahraničí?
V tejto oblasti došlo za posledné roky k zlepšeniu. Vidieť, že kampane začínajú mať pozitívny účinok. Musíme však mať na pamäti, že kampane ako také nám ešte nezabezpečia dostatok návštevníkov. Slovensko je pritom jednou z krajín, ktoré sa snažia prilákať turistov. Trh cestovného ruchu v Európe je charakteristický vysokou konkurenciou a širokou ponukou. Zlacňovanie dopravy zvyšuje dostupnosť aj ďalších destinácií. Preto okrem kampaní sú dôležité i samotné produkty a služby, ktoré prezentujeme a ponúkame. Tu sa opäť vraciame k podmienkam podnikania v ubytovacích, stravovacích či v ďalších službách, ktorých produkty následne prostredníctvom kampaní prezentuje Slovenská agentúra pre cestovný ruch. Tieto veci sú navzájom úzko prepojené a nedajú sa oddeliť. V tomto smere vidíme, že Slovenská agentúra pre cestovný ruch toho robí viac a lepšie než v minulosti.

Nadväzujete kontakty s partnermi v zahraničí, ktorí vám môžu pomáhať pri zlepšovaní služieb?
Treba podotknúť, že my ako Zväzhotelov a reštaurácií Slovenskej republiky sme členom organizácie združujúcej hotely, reštaurácie a kaviarne v Európe HOTREC. Je to európska organizácia, ktorá zastrešuje národné asociácie. Reprezentuje našu prácu a naše záujmy vo vzťahu k európskym inštitúciám. S kolegami z viacerých krajín môžeme vďaka tomu pracovať na spoločných aktivitách a projektoch, ale aj pri výmene informácií či skúseností.

Môžete uviesť krajinu, ktorá by mohla byť Slovensku v tomto smere vzorom?
Krajín, ktoré by nám mohli ísť príkladom, je viacero. Nedá sa povedať, že by komunikácia a spolupráca s našimi ministerstvami absentovala, alebo by sa s nimi nedalo vôbec diskutovať. Musím však, žiaľ, konštatovať, že chýbajú konkrétne opatrenia. Vždy je to len o nejakých prísľuboch, ale nikdy nie o niečom konkrétnom. V iných krajinách je väčšia ochota realizovať opatrenia, ktoré podporujú rozvoj cestovného ruchu. Väčšina týchto opatrení sa týka podmienok pri podnikaní, čím sa znovu dostávame k predchádzajúcej téme. Stačí sa pozrieť na sadzby dane z pridanej hodnoty. Už z tohto pohľadu vidieť, že znížená sadzba DPH ako jedno z podporných opatrení je zavedená takmer vo všetkých európskych krajinách.

Doplatili naši hotelieri nejakým spôsobom na protiruské sankcie?
Väčší vplyv na pokles návštevnosti hostí z Ruska a Ukrajiny mali skôr ekonomické dosahy krízy v týchto dvoch krajinách, teda najmä pokles ich národných mien. Výpadok návštevníkov z týchto dvoch krajín bol značný predovšetkým v rokoch 2013 a 2014, keď sme ich očakávali vo väčšom počte a oni neprišli. Minulý rok sa však už týchto hostí podarilo nahradiť hlavne domácimi návštevníkmi. Prišli však aj turisti z iných krajín, predovšetkým od našich susedov - z Poľska, z Maďarska a najmä z Českej republiky.
Alfou a omegou je pre nás zlepšenie podmienok na podnikanie.

Autor: Pavel Novotný Zdroj: HNonline.sk