Bez adekvátnej pomoci skrachuje do dvoch mesiacov takmer 47 % ubytovacích a stravovacích zariadení, ďalších 44 % neprežije jar 2021.

Bratislava 4. 11. 2020

Takéto alarmujúce zistenia priniesol aktuálny prieskum, ktorý realizovala Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska v spolupráci s Inštitútom stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica od 26. októbra do 1. novembra 2020. Prieskumu sa zúčastnilo 135 respondentov zastupujúcich ubytovacie a stravovacie zariadenia združené v asociácii. Štruktúra zapojených respondentov kopíruje vo významnej miere štruktúru členskej základne asociácie.

HLAVNÉ ZISTENIA Z PRIESKUMU

Podporné opatrenia, ktoré zaviedla vláda v prvej i druhej vlne koronakrízy na udržanie zamestnanosti, resp. udržanie samotného podnikania, nie sú podľa respondentov prieskumu pre sektor ubytovacích a stravovacích služieb dostatočné.

• Z výsledkov prieskumu je totiž zrejmé, že v podniky zapojené do prieskumu zaznamenali počas prvej vlny koronakrízy priemerný pokles zamestnanosti o 30 %. V druhej vlne hrozí v dôsledku pretrvávajúcich obmedzení, súvisiacich s pandémiou COVID-19, prepustenie ďalším skoro 16,5 % zamestnancov. Ak by sa tieto zistenia vzťahovali na celý sektor ubytovacích a stravovacích služieb, tak o prácu v sektore môže prísť v tomto roku až 36 000 zamestnancov.
• Takmer polovica všetkých respondentov očakáva pokles tržieb za rok 2020 v porovnaní s rokom 2019 o 60 % a viac, z toho takmer jedna pätina ho odhaduje až na úrovni 80 %. Ďalšia tretina opýtaných očakáva prepad tohtoročných tržieb oproti tržbám minulého roka medzi 40 až 60 %. Priemerný medziročný pokles tržieb všetkých respondentov sa tak pohybuje na úrovni 57 %. Ak tento údaj opäť aplikujeme na celý sektor, tohtoročné tržby slovenských subjektov z ubytovacieho a reštauračného biznisu klesnú, v porovnaní s tržbami roka 2019, približne o 500 až 600 miliónov EUR.
• Vplyvom pretrvávajúcich reštrikčných opatrení zameraných na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 odhaduje až 90 % subjektov zapojených do prieskumu, že ich podnik nedokáže prežiť viac ako 5 mesiacov, pričom takmer polovica z nich sa obáva, že skrachuje už do 1 alebo 2 mesiacov. Alarmujúci na týchto výsledkoch je aj fakt, že tieto negatívne prognózy prezentovali najmä dlhodobo etablované podniky, ktoré prežili aj dopady ekonomickej krízy z roku 2008, totiž až 82 % týchto subjektov pôsobí na slovenskom trhu 10 a viac rokov.

Bez dostatočne účinnej pomoci sa tak sektor ubytovacích a stravovacích služieb bude z devastačných dôsledkov koronakrízy spamätávať niekoľko rokov. Okrem priameho negatívneho dopadu na zamestnanosť, odvedenú DPH a daň z príjmu, príde Slovensko aj o svoju doteraz rastúcu pozíciu v medzinárodnom cestovnom ruchu. Zahraničných turistov po zastavení koronakrízy uvítajú skôr krajiny, ktoré dokázali podnikateľov a zamestnancov v tomto sektore ochrániť lepšie, napríklad Česká republika, Rakúsko, či Chorvátsko.

PODROBNEJŠIE ZISTENIA Z PRIESKUMU

Podpora štátu v prvej vlne koronakrízy hotelom a reštauráciám nepomohla

Podľa výsledkov prieskumu sa formy pomoci, ktoré doteraz štát zaviedol pre zamestnávateľov, z hľadiska udržania zamestnanosti v tomto sektore javia ako neúčinné.

Aj napriek tomu, že drvivá väčšina respondentov (vyše 93 %) požiadala počas prvej vlny koronakrízy o podporné opatrenia z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny smerované na udržanie zamestnanosti, resp. samotného podnikania (známe aj ako "Prvá pomoc pre zamestnancov, firmy a SZČO"), viac ako 82 % všetkých opýtaných však zároveň uviedlo, že k prepúšťaniu zamestnancov museli pristúpiť už v prvej vlne.

V podnikoch, ktoré uviedli, že museli pristúpiť k prepúšťaniu už počas prvej vlny koronakrízy, klesol počet zamestnancov po prvej vlne v priemere o približne 30 %. Medzi najohrozenejšie pozície v segmente ubytovacích a stravovacích služieb, ktorých sa dotklo prepúšťanie v prvej vlne, patrili čašník/servírka, chyžná, recepčný/recepčná, kuchár/kuchárka a upratovač/upratovačka.

Zhruba 60 % respondentov tiež uviedlo, že okrem uvedenej štátnej podpory poskytovanej ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny sa uchádzali aj o ďalšie podporné nástroje pre podnikateľov poskytované rezortmi hospodárstva a financií. Išlo najmä o odklady odvodov za zamestnancov, dotácie na úhradu časti nájomného, odklady splátok úverov či odklady preddavkov dane z príjmu. Ani tieto ďalšie nástroje štátnej pomoci však respondenti nepovažovali za dostatočné, vzhľadom na výrazný prepad tržieb v segmente ubytovacích a stravovacích služieb.

Takmer polovica opýtaných (45 %) totiž v prieskume uviedla, že v prvom polroku 2020 ich podnik zaznamenal pokles tržieb oproti rovnakému obdobiu roka 2019 o viac ako 60 % – dokonca štvrtina týchto respondentov (26 %) zaznamenala medziročný prepad tržieb prvého polroka 2020 oproti rovnakému obdobiu 2019 až na úrovni 81 % a viac. Ďalšej tretine respondentov (33 %) poklesli tržby v prvom polroku 2020 na úroveň 41 až 60 % oproti prvému polroku 2019. Takmer 18,5 % subjektov uviedlo, že prepad tržieb prvého polroka 2020 oproti prvému polroku 2019 sa pohyboval medzi 21 až 40 % a zvyšné 3 % respondentov deklarovali tento prepad medzi 0 až 20 %.

Nízka výška štátnej pomoci v porovnaní s vysokým prepadom tržieb, ktorého následkom došlo k rušeniu pracovných miest v sektore ubytovania a stravovania, to sú hlavné dôvody, pre ktoré až 85 % respondentov hodnotilo pomoc štátu počas prvej vlny koronakrízy za nedostatočnú. Síce80 % z nich pritom pomoc od štátu čerpalo, avšak prepad tržieb, ktorý zaznamenali ich podniky, bol výrazne vyšší než poskytnutá podpora. Zvyšných 5  % respondentov sa o pomoc štátu uchádzalo tiež, ale ich podniky cez toto sito prepadli, keďže nedokázali splniť podmienky pre získanie štátnej pomoci.

Tieto zistenia potvrdzujú aj ďalšie závery z prieskumu týkajúce sa špecifikácie hlavných zdrojov, z ktorých respondenti uhrádzali náklady na prevádzku a plnenie si ďalších povinností ich podniku počas prvej aj druhej vlny koronakrízy.

Medzi hlavnými finančnými zdrojmi na úhradu fixných nákladov spojených s prevádzkou podniku dominujú najmä finančné prostriedky samotného podniku. Najčastejšie išlo o vlastné finančné rezervy podniku (72 %) a/alebo o pôžičky a dotácie od majiteľa podniku (53 %). Rôzne formy pomoci štátu na udržanie pracovných miest a podporu podnikania označilo ako jeden z finančných zdrojov len niečo vyše jednej tretiny respondentov (37 %).

Ďalšiemu prepúšťaniu v hoteloch a reštauráciách nezabráni ani rozšírenie štátnej pomoci

Aktuálna druhá vlna koronakrízy opäť zásadne obmedzila prevádzku ubytovacích a stravovacích zariadení. Vláda SR ako reakciu na zmiernenie týchto negatívnych dopadov oznámila úpravy a navýšenie príspevkov v balíčku "Prvá pomoc PLUS" s cieľom udržať zamestnanosť, resp. samotné podnikanie postihnutých prevádzok.

Napriek tomu, že drvivá väčšina respondentov (96 %) z ubytovacieho a reštauračného sektora v prieskume uviedla, že plánuje nový balík pomoci „Prvá pomoc PLUS“ určite alebo skôr využiť, takmer šesť z desiatich respondentov (58 %) zároveň označilo tento balík pomoci, aj po navýšení príspevkov na udržanie zamestnancov, resp. pri poklese tržieb, za skôr či úplne nedostatočný.

Ako ďalej potvrdzujú výsledky prieskumu, ani navýšené príspevky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na udržanie pracovných miest pravdepodobne, v druhej vlne koronakrízy nepomôžu odvrátiť prepúšťanie v segmente ubytovania a stravovania.

Takmer tri štvrtiny všetkých respondentov (74 %) totiž uviedlo, že určite, resp. pravdepodobne, budú musieť prepúšťať aj do konca tohto roka, prípadne v prvej polovici roka 2021 (medzi týmito respondentmi boli zastúpené podniky, ktoré museli prepúšťať už v prvej vlne, ako aj tie, ktoré zamestnanosť v prvej vlne dokázali udržať).

Kým po prvej vlne koronakrízy zamestnanosť vo firmách, ktoré v prieskume priznali, že budú musieť (určite, resp. pravdepodobne) prepúšťať aj v druhej vlne koronakrízy, poklesla v priemere o 26 %, pri pretrvávajúcich aktuálnych obmedzeniach títo respondenti odhadujú, že ešte v tomto roku, resp. v prvom polroku 2021 príde u nich o prácu v priemere ďalších takmer 17 % zamestnancov.

Priemerný pokles počtu zamestnancov v podnikoch za prvú aj druhú vlnu koronakrízy sa tak hýbe až na úrovni 46,5 %. Toto číslo by bolo pritom ešte vyššie – 5 % respondentov, ktorí uviedli, že sa určite, resp. pravdepodobne nevyhnú opätovnému prepúšťaniu, sa v prieskume ešte nevedelo vyjadriť, akého počtu zamestnancov by sa prepúšťanie dotklo. Aj v druhej vlne by medzi najčastejšie prepúšťané pozície patrili čašník/servírka, chyžná, kuchár/kuchárka, recepčný/recepčná a upratovač/upratovačka.

Rovnako negatívne vyhliadky prezentovali podniky z oblasti ubytovania a stravovania aj pri porovnaní tržieb za celé roky 2019 a 2020.

Takmer polovica respondentov (47 %) odhaduje prepad tržieb v roku 2020 oproti roku 2019 na úrovní 61% a viac, z toho takmer jedna pätina (18 %) odhaduje medziročný pokles tržieb až na úrovní 81%. Ďalšia tretina opýtaných (33 %) odhaduje tento prepad na úrovni 41 % a viac. Zvyšných 18,5 % subjektov zapojených do prieskumu očakáva prepad tohtoročných tržieb oproti minulému roku medzi 21 až 40 % a iba niečo okolo 2 % odhaduje tento prepad medzi 0 až 20 %.

Respondenti sa v prieskume vyjadrovali aj k novej schéme pomoci, ktorú schválila vláda SR pre oblasť cestovného ruchu v celkovom objeme 100 mil. EUR. Podľa tejto schémy budú môcť podnikatelia v cestovnom ruchu, ktorým klesli tržby o viac ako 40 %, v závislosti od výšku poklesu tržieb v danom mesiaci 2020, žiadať o finančný príspevok od 4 % do 10 % z obratu príslušného mesiaca roka 2019. Záujem požiadať o príspevok z tejto schémy štátnej pomoci pre prevádzky v cestovnom ruchu prejavilo vyše 94 % respondentov.

Podnikateľov v hotelierskom a gastro biznise zachránia pred krachom iba cielené opatrenia

Jedným z hlavných záverov prieskumu sú zistenia o odhade „dĺžky prežitia“ subjektov zapojených do prieskumu na trhu, pri pretrvávajúcich obmedzených podmienkach, ktoré štát zaviedol v prvej aj druhej vlne koronakrízy na zabránenie šírenia nákazy COVID-19.

Takmer polovica ubytovacích a stravovacích zariadení (47 %) v prieskume uviedla, že dokáže pri súčasných podmienkach a obmedzených opatreniach vydržať maximálne 1 až 2 mesiace, ďalších 44 % podnikov deklarovalo, že neprežije jar 2021. Vyše 82 % týchto subjektov pritom patrí medzi podniky pôsobiace na slovenskom trhu 10 a viac rokov.

Aj tieto nové zistenia Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska a Inštitútu stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica z aktuálneho prieskumu dokazujú už skôr prezentované fakty, že slovenský sektor ubytovacích a stravovacích zariadení bez cielenej štátnej pomoci nedokáže prežiť.

Kontakty pre médiá:

generálny manažér AHRS Marek Harbuľák, +421 911 262 177, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript., https://ahrs.sk/

výkonný riaditeľ Inštitútu IstroAnalytica Peter Helexa, +421 950 808 909, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript., https://istroanalytica.sk/

Celá Tlačová správa na stiahnutie - TU.