Poslanci Národnej rady SR (NR SR)  budú rokovať o novele Zákonníka práce z dielne opozičného Smeru-SD. Tá počíta s opätovným naviazaním príplatkov za prácu počas víkendov a noci na minimálnu mzdu. Zamestnávatelia, združení v Asociácii hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS), toto rozhodnutie ostro kritizujú – rozmrazenie príplatkov v časoch extrémnej inflačnej a energetickej krízy považujú za účelové politikárčenie, ktoré neprinesie želané zvýšenie miezd. Negatívne dôsledky však čoskoro pocítia pravdepodobne aj domácnosti.

V Bratislave, 28.11.2022

K dočasnému „zmrazeniu“ príplatkov došlo ešte v roku 2020, kedy slovenskú ekonomiku výrazne negatívnym spôsobom zasiahla globálna pandémia ochorenia COVID-19. Nepredvídateľná situácia a masívne zásahy vlády do činnosti podnikov vtedy spôsobili, že mnohé prevádzky sa ocitli na hrane prežitia a bez podporných opatrení by nedokázali prežiť, čo by spôsobilo masívne prepúšťanie zamestnancov v rámci celého Slovenska. Dnes, o dva roky neskôr, poslanci parlamentu navrhujú schváliť ich opätovné rozmrazenie. Bez akejkoľvek vecnej diskusie so zamestnávateľmi, a v extrémnej situácii inflačnej a energetickej krízy, ktorá dáva podnikom zabrať ešte viac než samotná pandémia. „Je absurdné, že  v súčasnom období extrémneho zvyšovania nákladov, majú zamestnávateľom takýmto spôsobom skokovo rásť ďalšie výdavky. Zmena zákona azda najvýraznejšie zasiahne práve do činnosti prevádzok v cestovnom ruchu, pre ktoré je typická práve práca počas víkendov a sviatkov, kedy je dopyt zo strany zákazníkov, pochopiteľne, vyšší. Mnohé prevádzky už dnes nedokážu preniesť zvýšené náklady spôsobené infláciou do cien svojich služieb, pretože by boli nepredajné. Práve to je jeden z dôvodov, prečo mzdy v gastro sektore ako jedinom odvetví stagnujú a nerastú,“ vysvetľuje prezident AHRS, Marek Harbuľák.

Ten zároveň upozorňuje, že sektor HoReCa sa ešte stále nevyrovnal s negatívnymi dôsledkami pandémie. Následne prišla aj inflačná a energetická kríza – podniky pritom napriek prísľubom doposiaľ  nedostali žiadne reálne kompenzácie neúnosných nákladov za elektrickú energiu a plyn. Mnohí zamestnávatelia postupne svoje prevádzky dočasne zatvárajú, ďalšie prežívajú zo dňa na deň „na dlh“. Sektoru navyše ešte stále chýba viac ako 20-tisíc zamestnancov, ktorí z odvetvia odišli. Získať ich späť sa prevádzkam nedarí – vyššie mzdy jednoducho nedokážu zaplatiť. „Zvyšovanie príplatkov v praxi spôsobí ďalšie zdraženie celkovej ceny práce a zvýšenie nákladov pre podnik. Mzdy zamestnancov v cestovnom ruchu budú aj naďalej stagnovať, čo môže prispieť k ďalšiemu odlivu pracovníkov. Je preto potrebné si položiť otázku či tieto opatrenia skutočne niekomu pomôžu,“ zdôrazňuje Harbuľák. Ten zároveň upozorňuje, že zamestnávatelia očakávajú, že vláda predstaví skutočne systémové opatrenia, ktoré umožnia zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov, a vytvoria priestor na rast platov. „Medzi takéto nástroje patrí napríklad dočasné zrušenie daní a odvodov z mzdových príplatkov, ktoré reálne zvýši mzdy zamestnancom, či zníženie sadzby DPH pre služby cestovného ruchu,“ dodáva.

-- Koniec  tlačovej správy—