Skupina poslancov vládnych strán predložila na poslednom zasadnutí parlamentu návrh na novelu zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady.

Uvedený zákon okrem iných, definuje aj daň za ubytovanie, kompetencie samospráv pri tvorbe, určovaní a spôsobe výberu tejto dane. Je potrebné pripomenúť, že tento zákon upravuje aj to, kto je daňovníkom, inými slovami, kto je nositeľom tejto dane. Doteraz platný zákona hovorí, že nositeľom tejto dane- daňovníkom je ubytovaný hosť. Taká je aj bežná prax, ktorá sa aplikuje aj v iných turisticky rozvinutých európskych krajinách. Ubytovacie zariadenie je platiteľom, tj. akýmsi výbercom, spracovateľom, ktorý túto daň v zmysle všeobecne záväzného nariadenia (VZN) obce od hostí  vyberie a zaplatí obci.

Návrh predložený skupinou poslancov však zásadne mení tento princíp. Navrhuje, aby daňovníkom bolo ubytovacie zariadenie a nie ubytovaný hosť. Táto zmena sa zdôvodňuje tým, že obce a mesta nedokážu efektívne spravovať túto daň, keďže pri vymáhaní je fyzická osoba- ubytovaný hosť, po skončení ubytovania prakticky nevypátrateľná.

Podľa návrhu sa majú zároveň zaviesť nové oznamovacie povinnosti pre ubytovacie zariadenia, medzi iným, vznik daňovej povinnosti a ubytovaciu kapacitu, ako aj podrobnú evidenciu fyzických osôb, ktorým bolo poskytnuté odplatné prechodné ubytovanie. V prípade, že si tieto ohlasovacie povinnosti ubytovacie zariadenie nesplní, návrh predpokladá určenie dane za ubytovanie podľa pomôcok. Tieto „pomôcky“ umožnia obci vyrubiť daň za ubytovanie z maximálnej kapacity ubytovacieho zariadenia, bez ohľadu na skutočnú obsadenosť. Dôvodom pre takýto postup je, podľa jeho predkladateľov, zachytenie tých prevádzkovateľov ubytovacích zariadení, ktorí poskytujú svoje služby v rámci zdieľanej ekonomiky a vzhľadom na anonymitu ich poskytovania a obmedzenú kontrolu na mieste, sú títo poskytovatelia nepostihnuteľní.

S predkladateľmi sa zhodneme v jednom: sme za to, aby výber dane za ubytovanie bol efektívnejší a každý kto poskytuje odplatné prechodné ubytovane, by mal mať rovnaké povinnosti a rovnako si ich aj plnil.

Navrhované zmeny však neodstránia dôvody, pre ktoré sa tieto zmeny majú vykonať. Práve naopak, komplikujú život a pridávajú ďalšie povinnosti ubytovacím zariadeniam, ktoré si dnes plnia svoje povinnosti voči mestám či obciam. Navyše, zavádzanie ďalšej ohlasovacej povinnosti (ohlásiť prevádzkareň obci je povinnosťou už aj dnes), či ďalšej evidencie ubytovaných hostí (vedenie evidencie ubytovaných hostí je aj v súčasnosti povinnosťou vyplývajúcou zo zákona č. 253/1998 o hlásení pobytu občanov) vytvorí len nezmyselnú administratívnu záťaž.

Návrh však nerieši podstatu problémov so zachytením tých poskytovateľov ubytovacích služieb, ktorí poskytujú svoje služby v rámci tzv. zdieľanej ekonomiky (sharing economy). Hovoríme o krátkodobom prenájme nehnuteľností, v rámci ktorého je často hlavným motívom odplatné poskytovanie krátkodobého, či strednodobého ubytovania turistom. Fenomén zdieľanej ekonomiky sa prejavuje vo viacerých oblastiach služieb, ubytovanie nevynímajúc. Naša legislatíva vôbec nepozná takýto pojem a tieto činnosti nie sú doteraz nijako podchytené.

Prostredníctvom Zväzu cestovného ruchu SR sme predložili pripomienky a návrhy k tejto novele zákona. Ich cieľom je poukázať, že návrhy a zavedenie nových povinnosti -  tak ako ich navrhujú predkladatelia - neprinesú želané výsledky, ale práve naopak, povedie to k umelému zvyšovaniu cien za ubytovanie a zbytočnej administratívnej záťaži. Chceme tiež iniciovať odbornú debatu, ktorá by mala priniesť základné definovanie pravidiel pre zdieľanú ekonomiku, aj pravidiel v rámci poskytovania týchto ubytovacích služieb. Cieľom je efektívnejší výber dane za ubytovanie pre obce a mestá a rovnaké podmienky pre všetkých poskytovateľov ubytovacích služieb.

Marek Harbuľák

generálny manažér